Európska centrálna banka - ECB

Európska centrálna banka je centrálnou bankou pre jednotnú európsku menu euro. Bola založená 1. Júna 1998 a  stala sa náhradou Európskeho menového inštitútu. Sídlo ECB je v Nemecku vo  Frankfurte na Mohanom.  Od 1.1.1999 prevzala od jedenástich národných centrálnych bánk okrem, švédskej, dánskej, britskej a gréckej zodpovednosť za menovú politiku a začala vytvárať jednotnú menovú politiku.

V roku 2001 vstúpilo do eurozóny Grécko, v roku 2007 Slovinsko, v roku 2008 Malta a Cyprus, v roku 2009 Slovensko, v roku 2011 Estónsko, v roku 2014 Lotyšsko a v roku 2015 Litva.

Menová politika

Právnym základom jednotnej menovej politiky je „Zmluva o fungovaní Európskej únie“ a  „Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky“. Na základe tohto štatútu bola 1.6.1998 založená Európska centrálna banka a Európsky systém centrálnych bánk - ESCB. ECB je jadrom Eurosystému a Európskeho systému centrálnych bánk.  Európska centrálna banka a národné centrálne banky spoločne vykonávajú pridelené úlohy. ECB má právnu subjektivitu podľa medzinárodného verejného práva.

Hlavnou úlohou Európskej centrálnej banky je udržať hodnotu eura a cenovú stabilitu v rámci eurozóny, ktorú tvorí 19 členských štátov Európskej únie. Zodpovedá za dohľad nad úverovými inštitúciami v eurozóne a účastníckych členských štátoch, ktoré nepatria do eurozóny, čím prispieva k stabilite a bezpečnosti bankového a finančného systému v rámci Európskej únie, riadi devízové obchody, podporuje hospodársku politiku Spoločenstva, vykonáva operácie na voľnom trhu, podporuje  fungovanie platobných systémov a má výlučné právo rozhodovať o vydávaní bankoviek v eurozóne.

Povinnosť ECB

Povinnosťou Európskej centrálnej banky je  každoročne zabezpečovať audit Európskym účtovným dvorom, zostavovať a zverejňovať výročné správy a  poskytovať informácie na internetových stránkach

Národná banka Slovenska spolupracuje s Európskou centrálnou bankou od septembra 2002, kedy prezident ECB oznámil guvernérovi NBS, že Generálna rada ECB rozhodla o jeho prizvaní na pravidelné zasadnutia Generálnej rady v úlohe pozorovateľa. Od júna 2003 boli na tieto zasadnutia pozývaný ako pozorovatelia aj guvernéri centrálnych bánk štátov, ktoré 16.4.2003 podpísali Prístupovú zmluvu k Európskej únii a  zároveň ECB požiadala NBS, aby nominovala svojich zástupcov ako pozorovateľov do jednotlivých výborov a pracovných skupín ESCB.

Po vstupe Slovenska do Európskej únie 1.5.2004 sa guvernéri centrálnych bánk desiatich nových členských štátov vrátane Národnej banky Slovenska stali členmi Generálnej rady ECB a do každého výboru ESCB boli z NBS nominovaní dvaja členovia.